Počítače sú každodennou súčasťou nášho života už dlhé roky. Sme s nimi už tak prepojení, že si to bez nich ani nevieme predstaviť.

Človeka pracujúceho s počítačom tak automaticky nazveme „informatikom“. Táto oblasť však zahŕňa množstvo odborných termínov, ktoré často nesprávne používame. Vedeli ste napríklad, že aplikovaná informatika vlastne spája informatiku a informačné a komunikačné technológie? Zorientovať sa v terminológii vám pomôže publikácia:

STOFFA, Ján a STOFFOVÁ, Veronika. Terminológia informatiky a IKT. [Trnava]: TYPI Universitas Tyrnaviensis, 2017. ISBN 978-80-568-0065-2.
https://aos.tritius.sk/detail/332386?search=857b0eb3-2f1d-4a54-b5ee-4d7930a410e0&si=1

Na to, aby sme si mohli vymieňať informácie, sme potrebovali nájsť systém a vynájsť príslušné nástroje – informačné a komunikačné technológie. Zrovna roky končiace číslicou 6 boli v tomto úspešné:

Rok 1936

Alan Turing predstavil teoretický princíp univerzálneho stroja, ktorý je základom moderných počítačov.

Rok 1946

15. februára bol predstavený ENIAC, prvý programovateľný elektronický počítač.

Rok 1956

Spoločnosť IBM predstavila prvý komerčný hard disk s magnetickým úložiskom, IBM 305 RAMAC, čo bol revolučný krok v ukladaní dát.

Na konferencii v Dartmouthe bol po prvýkrát oficiálne použitý pojem „Umelá inteligencia“, čím sa AI stala uznaným vedným odborom.

Rok 1966

Charles Kao a George Hockham predstavili prvé návrhy optických vlákien.

Inžinier Ralph Baer začal experimentovať s televízorom na hranie hier, čím položil základy prvých herných konzol, ako napríklad Brown Box.

Rok 1976

V januári 1976 bol uvedený na trh prvý superpočítač Cray-1: Steve Jobs a Steve Wozniak založili spoločnosť Apple Computer a predstavili svoj prvý počítač, Apple I.

Martin Hellman a Whitfield Diffie vyvinuli metódu výmeny kľúčov, ktorá umožnila verejné kľúčové šifrovanie.

Spoločnosť Hewlett-Packard vyvinula svoju prvú atramentovú tlačiareň.

IBM predstavilo tlačiareň IBM 3800, prvú, ktorá kombinovala laserovú technológiu a elektrofotografiu. 

Rok 1986

Charles Hull vyvinul 3D tlač, ktorá sa neskôr stala jednou z najvýznamnejších inovácií posledných desaťročí.

Prvý PC vírus pre operačný systém MS-DOS sa začal šíriť v januári 1986.

IBM predstavilo svoj prvý laptop, PC Convertible.

Eric Thomas vyvinul LISTSERV, prvý softvér na správu e-mailových zoznamov.

V roku 1986 sa začal formovať internetový ekosystém. Boli zaregistrované jedny z prvých domén (napríklad ibm.com). Microsoft uviedol na trh akcie (IPO) a svet začal masovo prechádzať na grafické používateľské rozhrania (Windows, Macintosh), ktoré nahradili textové príkazy.

Rok 1996

Java Development Kit 1.0: Prvá verzia tohto vývojového nástroja bola uvoľnená, čo bol kľúčový moment pre programovací jazyk Java.

Začal sa rozvíjať vyhľadávač Google, skutočne zmenil svet internetu a stal sa jedným z najpoužívanejších webov.

V januári 1996 bol vydaný prvý komerčný kábel a port USB, ktorý sa stal štandardom pre pripojenie rôznych periférií.

Adobe Flash: Multimediálna platforma Flash bola vydaná a stala sa populárnou na vytváranie animácií a interaktívneho obsahu webových stránok.

Rok 2006

Cloud a sociálne siete
Začala éra moderného cloud computingu. Firmy už nemuseli vlastniť servery, mohli si ich prenajať.
Vznikla platforma Twitter (dnes X), ktorá navždy zmenila spôsob, akým sa šíria informácie v reálnom čase.

Rok 2016

AlphaGo a virtuálna realita
Umelá inteligencia dosiahla ďalší vrchol, keď program AlphaGo od spoločnosti DeepMind porazil svetového šampióna v hre Go. Zároveň rok 2016 priniesol masívny nástup VR headsetov (Oculus Rift, HTC Vive) do bežného predaja.

Rok 2026

Dnes sme svedkami integrácie generatívnej AI do každej sféry života a praktického využívania prvých kvantových procesorov v špecializovaných cloudových službách. Informatika už nie je len o kóde, ale o symbióze človeka a stroja.

Od mechanických strojov až po umelú inteligenciu bola aj je náročná cesta. Tento proces vývoja ostal zdokumentovaný v knihách:

JU. I. ŠEMAKIN. Úvod do informatiky. 1989. ISBN 8021200316.
https://aos.tritius.sk/detail/346512?search=bb37a723-3bf4-4cff-a879-b1d1af08f394&si=1

HLAVENKA, Jiří. Nový výkladový slovník výpočetní techniky. 1994. ISBN 8085896052.
https://aos.tritius.sk/detail/324992?search=aa3b05bc-450c-4118-ad6c-c3122322f56e&si=1

BRANDEJS, Michal. Mikroprocesory Intel: Pentium a spol. Praha]: Grada, 1994. ISBN 9788071690412.
https://aos.tritius.sk/detail/342773?search=9035198c-1316-4e50-b304-942691e381e8&si=1

DANILÁK, Michal. Svet počítačových vírusov. Nestůjte za dveřmi. Praha: Grada, 1992. ISBN 808542472x
https://aos.tritius.sk/detail/342726?search=2d0aa9ba-7fdd-4b80-8bbc-76ead5ad80a8&si=1

SCARPINO, Matthew. Programming the Cell Processor: For Games, Graphics, and Computation. Prentice-Hall PTR, 2009. ISBN 9780136008866.
https://aos.tritius.sk/detail/345205?search=27e73cf2-607d-4d06-a072-349b80814b5c&si=1

BUMBA, Jiří. Programování mikroprocesorů: praktický návod nejen pro mikroprocesory PIC. Učebnice. Brno: Computer Press, 2011. ISBN 9788025128381.
https://aos.tritius.sk/detail/331953?search=ab443823-e6e6-493e-90a6-5bf33253e4fa&si=1

PAVLÍČEK, Antonín a SYROVÁTKOVÁ, Jana. Základy moderní informatiky. [Průhonice]: Professional Publishing, 2022. ISBN 978-80-88260-59-2.
https://aos.tritius.sk/detail/328107?search=2b9bd684-c06c-4f78-b4f3-6098bb9f494a&si=1

NÁVRAT, Pavol; BEŇUŠKOVÁ, Ľubica; BIELIKOVÁ, Mária; KAPUSTÍK, Ivan; KOSKOVÁ, Gabriela et al. Umelá inteligencia. 3. vydanie. Edícia učebných textov informatiky a informačních technológií. V Bratislave: Slovenská technická univerzita, 2015. ISBN 9788022743440
https://aos.tritius.sk/detail/327721?search=50d304ea-e9c7-416c-ad07-a6f113d5b386&si=1

Všetky publikácie nájdete v našom fonde.

Použitá literatúra:

1. STOFFA, Ján a STOFFOVÁ, Veronika. Terminológia informatiky a IKT. [Trnava]: TYPI Universitas Tyrnaviensis, 2017. ISBN 978-80-568-0065-2.

2. PAVLÍČEK, Antonín a SYROVÁTKOVÁ, Jana. Základy moderní informatiky. [Průhonice]: Professional Publishing, 2022. ISBN 978-80-88260-59-2.

3. Gemini. 2025. Roky končiace na 6 priali informatike [text generovaný AI]. Online. Dostupné z:
https://www.google.com/search?sourceid=chrome&udm=50&aep=42 [cit. 2025-12-15].

Text: Miroslava Lopčianska