Aténsky maratón je jedinečným spojením športu, histórie a kultúry, a pre mnohých bežcov je to zážitok na celý život. Preteky, známe aj ako Autentický maratón, sa organizujú každoročne na rovnakom mieste, kde podľa tradície aténsky posol Feidippides bežal, aby priniesol správu o víťazstve z bojiska pri Maratóne pred 2 500 rokmi. Trasa vedie z mesta Maratón do historického centra Atén a použila sa aj na maratón počas Olympijských hier v Aténach v roku 2004. Maratón sa považuje za náročný nielen kvôli dĺžke trate, ale aj kvôli teplu a kopcom, ktoré bežci musia zvládnuť, najmä počas posledných kilometrov. Trať je dlhá 42,195 km a beží sa výlučne po asfalte.

Vďaka programu Erasmus + sa aktivity v Grécku zúčastnili 10 kadeti AOS a 2 učitelia Katedry telesnej výchovy a športu AOS Mgr. Peter Melek, PhD. a Mgr. Michal Eliáš. Okrem samotného behu navštívila delegácia AOS aj Grécku vojenskú akadémiu (Hellenic Army Academy), v ktorej absolvovali zaujímavé prednášky a krátku prípravu na samotný maratón. „Všetci naši kadeti podali na najťažšom maratóne na svete výkon na hranici svojich síl. Úspešnú reprezentáciu AOS na tomto podujatí zvýraznil kadet 2. ročníka voj. 1. st. Slavomír Adam, ktorý dobehol v konkurencii 21 000 bežcov na 145. mieste v čase 2 hodiny 53 minút a 47 sekúnd“, uviedol člen katedry Mgr. Melek.

Aténsky maratón sa zvyčajne koná každý rok v novembri, konkrétne v nedeľu najbližšie k 11. novembru, čo je deň, keď sa spomína na pôvodný maratónsky beh z roku 490 pred naším letopočtom. Bežci z celého sveta sa každoročne schádzajú, aby sa tejto významnej aktivity zúčastnili. „Pre väčšinu z nás bolo 42,195 km veľmi zaujímavých. Nevedeli sme do čoho ideme, asi len toľko, že ideme bežať najznámejší typ preteku na svete. Vzhľadom na to, že sme nemali nahlásené časy, celá slovenská výprava štartovala z 11. bloku, čiže prvých 20-25km bolo iba o predieraní sa a o kľučkovaní dopredu. Okrem toho bola trať extrémne náročná v porovnaní s inými svetovými maratónmi. Prvých 10-15 km bolo relatívne v pohode, bežalo sa po rovine, no od 21. km nastúpilo stúpanie a pre mňa šlo o najťažších 10 km v mojom živote. Od 31. km začala mať trať klesavý profil, čo bolo síce super, no akurát v tejto časti nás potrápili kŕče. Vďaka brutálnej atmosfére a davovej psychóze, ktorá nás sprevádzala už od štartu, sa to však dalo prekonať. Napriek tomu, že šlo o jeden z najťažších pretekov na svete, všetci sme do cieľa dobehli s úsmevom a dobrým pocitom. Je to neskutočný zážitok zúčastniť sa takejto obrovskej celosvetovej súťaže pod záštitou OS SR. Určite patrí aj veľká vďaka Gréckej strane, ktorá sa o nás veľmi pekne postarala“, uviedol účastník maratónu kadet Slavomír Adam.