Narodil sa v roku 1972 v Revúcej. Vysokoškolské štúdium začal v roku 1991 na Fakulte elektrotechnickej a stavebnej Vojenskej akadémie v Brne, odbor rádiový prieskum. V roku 1993 pokračoval v štúdiu na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši v špecializácii komunikačné systémy – špeciálne rádiové systémy, ktoré úspešne absolvoval v roku 1996. Doktorandské štúdium vo vednom odbore teoretická elektrotechnika absolvoval obhajobou dizertačnej práce v roku 2003. V rámci celoživotného vzdelávania ukončil kurz General Military English Course v NATO Language Training Centre v Budapešti (2001), Joint Staff Officer Course (2004), NATO Officers Course v NATO School v Oberammergau (2006) a Kurz generálneho štábu na Univerzite obrany v Brne (2019-2020).

Od roku 1991, kedy začal kariéru profesionálneho vojaka, prešiel najnižšími hodnosťami slobodník, desiatnik, čatár a rotný, v roku 1996 bol menovaný do prvej dôstojníckej hodnosti poručík a v roku 2024 bol prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou vymenovaný do prvej generálskej hodnosti brigádneho generála. V rokoch 1996-2004 bol asistentom a odborným asistentom Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši a pôsobil na katedre teoretickej elektrotechniky a rádiového prieskumu. V období rokov 1999-2000 bol členom riešiteľského tímu Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre výskumné úlohy: „Senzory a senzorové systémy pre meranie fyzikálnych veličín“ a „Zdrojové a kanálové kódovanie signálov“. Od roku 2004 pôsobil ako lektor Centra výcviku a inštruktáže Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 2004-2008 bol vedúcim skupiny Vstupného odborného dôstojníckeho kurzu Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši. V roku 2006 sa ako člen autorského kolektívu podieľal na príprave štúdie realizovateľnosti “Možnosti vyzbrojovania jednotiek elektronického boja a elektronického prieskumu OS SR”. V období rokov 2007-2008 bol členom výskumného tímu projektu AGA pre výskumnú úlohu: „Senzorové systémy v boji proti terorizmu“. V roku 2008 bol ustanovený do funkcie náčelníka oddelenia rádiových systémov Základne mobilných komunikačných a informačných systémov v Ružomberku a súčasne pôsobil ako člen komisie pre vojskové skúšky komunikačného a informačného systému MOKYS OS SR. V rokoch 2008-2010 pôsobil ako náčelník 3. centra v Základni mobilných komunikačných a informačných systémov. V roku 2010 bol vymenovaný do funkcie zástupcu veliteľa základne. V roku 2011 až 2012 bol vyslaný na plnenie úloh na Veliteľstvo EUFOR v Sarajeve do operácie ALTHEA Bosna a Hercegovina ako vedúci starší dôstojník – špecialista a následne pôsobil v roku 2012 ako náčelník oddelenia JVB veliteľstva EUFOR. V roku 2016 bol ustanovený do funkcie riaditeľ Simulačného centra Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ktoré je pracoviskom pre zabezpečenie počítačmi podporovaných cvičení a výcviku pre simuláciu krízových situácií v oblasti bezpečnosti a krízového manažmentu. V roku 2019 bol ministrom obrany menovaný do funkcie prorektora pre vzdelávanie a v roku 2023 ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala do funkcie rektora Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika.

Vo svojej pedagogickej a výskumnej tvorivej činnosti sa podieľa na výskume, vývoji a spracovaní štúdií v oblastiach: elektroniky, vojenského spravodajstva a elektronického boja, senzorov a spracovania číslicových signálov, simulačných technológií a komunikačných a informačných systémov.

Zúčastnil sa riešenia viacerých národných a medzinárodných projektov v oblastiach profesionálneho záujmu. Výsledky výskumu a vývoja publikoval v zborníkoch z medzinárodných a národných vedeckých konferencií na témy senzorov, spracovania signálov a snímania magnetického poľa, prednášal na konferenciách v oblasti mobilných nasaditeľných komunikačných systémov, v oblasti modelovania a simulačných technológií, vykonával pedagogickú činnosť v oblasti teórie elektrických obvodov, signálov a sústav, ako aj číslicového spracovania a analýzy signálov.

Narodil sa v roku 1972 v Revúcej. Vysokoškolské štúdium začal v roku 1991 na Fakulte elektrotechnickej a stavebnej Vojenskej akadémie v Brne, odbor rádiový prieskum. V roku 1993 pokračoval v štúdiu na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši v špecializácii komunikačné systémy – špeciálne rádiové systémy, ktoré úspešne absolvoval v roku 1996. Doktorandské štúdium vo vednom odbore teoretická elektrotechnika absolvoval obhajobou dizertačnej práce v roku 2003. V rámci celoživotného vzdelávania ukončil kurz General Military English Course v NATO Language Training Centre v Budapešti (2001), Joint Staff Officer Course (2004), NATO Officers Course v NATO School v Oberammergau (2006) a Kurz generálneho štábu na Univerzite obrany v Brne (2019-2020).

Od roku 1991, kedy začal kariéru profesionálneho vojaka, prešiel najnižšími hodnosťami slobodník, desiatnik, čatár a rotný, v roku 1996 bol menovaný do prvej dôstojníckej hodnosti poručík a v súčasnosti zastáva funkciu s hodnosťou plukovník. V rokoch 1996-2004 bol asistentom a odborným asistentom Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši a pôsobil na katedre teoretickej elektrotechniky a rádiového prieskumu. V období rokov 1999-2000 bol členom riešiteľského tímu Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre výskumné úlohy: „Senzory a senzorové systémy pre meranie fyzikálnych veličín“ a „Zdrojové a kanálové kódovanie signálov“. Od roku 2004 pôsobil ako lektor Centra výcviku a inštruktáže Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 2004-2008 bol vedúcim skupiny Vstupného odborného dôstojníckeho kurzu Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši. V roku 2006 sa ako člen autorského kolektívu podieľal na príprave štúdie realizovateľnosti “Možnosti vyzbrojovania jednotiek elektronického boja a elektronického prieskumu OS SR”. V období rokov 2007-2008 bol členom výskumného tímu projektu AGA pre výskumnú úlohu: „Senzorové systémy v boji proti terorizmu“. V roku 2008 bol ustanovený do funkcie náčelníka oddelenia rádiových systémov Základne mobilných komunikačných a informačných systémov v Ružomberku a súčasne pôsobil ako člen komisie pre vojskové skúšky komunikačného a informačného systému MOKYS OS SR. V rokoch 2008-2010 pôsobil ako náčelník 3. centra v Základni mobilných komunikačných a informačných systémov. V roku 2010 bol vymenovaný do funkcie zástupcu veliteľa základne. V roku 2011 až 2012 bol vyslaný na plnenie úloh na Veliteľstvo EUFOR v Sarajeve do operácie ALTHEA Bosna a Hercegovina ako vedúci starší dôstojník – špecialista a následne pôsobil v roku 2012 ako náčelník oddelenia JVB veliteľstva EUFOR. V roku 2016 bol ustanovený do funkcie riaditeľ Simulačného centra Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ktoré je pracoviskom pre zabezpečenie počítačmi podporovaných cvičení a výcviku pre simuláciu krízových situácií v oblasti bezpečnosti a krízového manažmentu. V roku 2019 bol ministrom obrany menovaný do funkcie prorektora pre vzdelávanie, v ktorej pôsobí do súčasnosti.

Vo svojej pedagogickej a výskumnej tvorivej činnosti sa podieľa na výskume, vývoji a spracovaní štúdií v oblastiach: elektroniky, vojenského spravodajstva a elektronického boja, senzorov a spracovania číslicových signálov, simulačných technológií a komunikačných a informačných systémov.

Zúčastnil sa riešenia viacerých národných a medzinárodných projektov v oblastiach profesionálneho záujmu. Výsledky výskumu a vývoja publikoval v zborníkoch z medzinárodných a národných vedeckých konferencií na témy senzorov, spracovania signálov a snímania magnetického poľa, prednášal na konferenciách v oblasti mobilných nasaditeľných komunikačných systémov, v oblasti modelovania a simulačných technológií, vykonával pedagogickú činnosť v oblasti teórie elektrických obvodov, signálov a sústav, ako aj číslicového spracovania a analýzy signálov.

Narodil sa v roku 1971 v Spišskej Novej Vsi. Po skončení gymnázia v Spišskej Novej Vsi (1986 – 1990) nastúpil na inžinierske štúdium Vojenskej akadémie SNP v Liptovskom Mikuláši, ktoré úspešne ukončil v roku 1995.

Praktické skúsenosti získaval zastávaním funkcií vo Výcvikovej základni vojskovej protivzdušnej obrany v Poprade pri zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu poddôstojníkov ozbrojených síl technických odborností. Absolvoval špecializovanú prípravu zameranú na vojenský výcvik a všestrannú prípravu poddôstojníkov a práporčíkov organizovanú tímom British Military Advisory Training Team (2000). V rokoch 2001 – 2002 pôsobil v organizačnej štruktúre misie UNFICYP na Cypre. Po návrate pôsobil na odbore pre plánovanie a riadenie operácií Veliteľstva pozemných síl OS SR v Trenčíne. Získané skúsenosti a vedomosti z oblasti komunikačných a informačných systémov odovzdával počas pôsobenia na Centre kariérneho rozvoja Národnej akadémie obrany Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši pri zabezpečovaní kariérneho vzdelávania dôstojníkov OS SR a neskôr ako lektor kurzu International Staff Officer´s Course.

Ukončením doplňujúceho pedagogického štúdia (2005) si rozšíril svoje pedagogické vzdelanie. V roku 2011 úspešne ukončil doktorandské štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline. Technické zručnosti a skúsenosti z plánovania a riadenia operácií národného a medzinárodného krízového manažmentu využil pri príprave a realizácií počítačom podporovaných cvičení (Computer Assisted Exercise – CAX). Od roku 2008 riešil úlohy výskumu a vývoja v oblasti modelovania a simulácií krízových situácií ako spoluriešiteľ alebo zodpovedný riešiteľ národných a medzinárodných projektov. Od roku 2011 zastával funkciu riaditeľa Simulačného centra Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Služobný pomer profesionálneho vojaka ukončil v roku 2016 a začal pôsobiť ako vysokoškolský pedagóg. Habilitačné konanie v odbore národná a medzinárodná bezpečnosť úspešne ukončil v roku 2020. V roku 2020 bol ministrom obrany menovaný do funkcie prorektora pre vedu, následne v roku 2021 do funkcie prorektora pre kvalitu a rozvoj.

Aktívne sa zúčastňuje národných a medzinárodných cvičení doma aj v zahraničí zameraných na riešenie úloh krízového manažmentu, publikuje odborné články a konferenčné príspevky zaoberajúce sa možnosťami modelovania, simulácií a využívaní CAX, je autorom alebo spoluautorom vedeckých publikácií.

Narodil sa v roku 1982 v Dolnom Kubíne. Absolvoval inžinierske štúdium na Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika (AOS), odbor manažment vojenských systémov, špecializácia ženijné vojsko (2005) a doktorandské štúdium v odbore obrana a vojenstvo v študijnom programe Bezpečnosť a obrana štátu (2021).

V rokoch 2005 - 2016 pôsobil v Ozbrojených silách Slovenskej republiky na základných veliteľských a štábnych funkciách ako veliteľ čaty, štábny dôstojník, náčelník skupiny a veliteľ roty. Od roku 2016 až do roku 2018 pôsobil ako vedúci starší dôstojník na Medzinárodnom kurze pre štábnych dôstojníkov (ISOC) a od roku 2019 do roku 2020 na oddelení medzinárodných kurzov Centra vzdelávania AOS. Od roku 2020 zastával funkciu asistent a od roku 2022 do 2024 zastával funkciu odborný asistent na Katedre vojenskej taktiky a operačného umenia AOS. Od roku 2020 - 2024 pôsobil vo funkcii predsedu Akademického senátu aj ako člen predsedníctva Rady vysokých škôl SR AOS. Od 1. 8. 2024 bol vymenovaný do funkcie prorektora pre vojenské veci. Vo svojej kariére bol nasadený vo viacerých operáciách domáceho krízového manažmentu a medzinárodného krízového manažmentu pod velením NATO a EÚ.

Svoju vedecko-výskumnú činnosť zameriava do oblasti bojového a operačného použitia pozemných síl, ženijného zabezpečenia, reformy bezpečnostného sektoru, hybridnej vojny a operačného umenia. Zaradení medzi NATO DEEP expertov pre oblasť plánovania na operačnej aj taktickej úrovni pre a pre oblasť zvyšovania úrovne vzdelávania dôstojníkov pre Ukrajinu, Irak a Gruzínsko. Zodpovedný riešiteľ projektu MO SR so zameraním na vojenskú mobilitu a riešiteľ projektov MO SR so zameraním na palebnú podporu, riešiteľ medzinárodného projektu Európskej únie „Interdisciplinary Education and Training on Hybrid Warfare“. Pôsobí ako člen redakčnej rady vedeckého časopisu „Vojenské reflexie“.

Svoju pedagogickú činnosť zameriava do oblasti ženijného zabezpečenia, operačného a taktického plánovania a zneškodňovania nevybuchnutých výbušných prostriedkov. Pôsobí ako vedúci záverečných prác v prvom aj druhom stupni vysokoškolského štúdia AOS a oponent a konzultant záverečných prác na zahraničných vysokých školách (Česká republika, Rumunsko, Portugalsko). Na výchove a vzdelávaní študentov sa podieľa tiež ako konzultant študentských vedeckých a odborných prác na študentských vedeckých konferenciách. Zúčastnil sa mobilít v rámci programu ERASMUS+ na National Defence Univesity „Carol I“ Bukurešť, Univerzite obrany Brno a War Studies University Varšava.

Publikačná činnosť vo vednom odbore „bezpečnostné vedy“:

• Web of Science ResearcherID: ABC-7757-2021
• Scopus Author ID: 58577470100
• ORCID: https://orcid.org/0000-0001-5900-8187
• Researchgate: https://www.researchgate.net/profile/Jaroslav-Kompan

Je ženatý a má 2 synov.

Kvestor Ing. Dušan Mesároš, narodený 3. novembra 1966 v Liptovskom Mikuláši. Po absolvovaní ZŠ pokračoval v štúdiu na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku, ktorú úspešne ukončil v roku 1986 maturitnou skúškou. Po absolvovaní štúdia na Vysokej vojenskej technickej škole, odbor Inžinierska služba PL techniky v roku 1991, nastúpil na funkciu starší technik rádiovej batérie u 71. protilietadlovej raketovej brigády, Vlkava (ČR).

Od roku 1992 pôsobil ako Veliteľ rádiolokátora na školiacom a výcvikovom centra Liptovský Mikuláš. Počas svojho pôsobenia v ozbrojených zložkách prešiel niekoľkými funkciami, ako starší dôstojník skupiny zabezpečovania vyučovania, technik skupiny stacionárnych PLRK, starší dôstojník skupiny služby OUS, až na náčelníka oddelenia OUS. V priebehu služby si zvyšoval kvalifikáciu v odborných kurzoch ako ochrana utajovaných skutočností a spisová a archívna služba, odborná spôsobilosť na ŠOI, manažérstvo bezpečnostných systémov pri ochrane osôb a majetku. Dňa 1. júna 2017 nastúpil na funkciu kvestora, ktorú vykonáva dodnes.

V priebehu kariéry sa podieľal na riešení projektov z Európskych štrukturálnych fondov a to:

• Skvalitnenie správy a riadenia AOS Liptovský Mikuláš – projektový manažér
• Vzdelanie ako kľúč k informačnej bezpečnosti – projektový manažér
• Budovanie infraštruktúry AOS II. Etapa – asistent projektového manažéra
• Budovanie infraštruktúry AOS III. Fáza – projektový manažér
• Pracovisko analýz a simulácie informačných a bezpečnostných ohrození (PASIBO) – Analysis and Simulation of information and Security Threats Worklplace
• Projekty zníženie energetickej náročnosti budov AOS 15 projektov – projektový manažér